Členovia OZ konzultovali požiadavky investorov s právnikmi a odborníkmi na stavebné právo. Podľa nich developeri zámerne šíria nepresné informácie o povinnosti stavebných úradov vyhovieť ich návrhom na vydanie rozhodnutí o umiestnení stavby a žiadostiam o vydanie stavebných povolení. Starostovia mestských častí často podliehajú tlaku developerov bez toho, aby sa informovali o skutočných povinnostiach a právach stavebných úradov. Je pochopiteľné, že rady tých, čo sa majú na projekte značný finančný záujem, nemôžu úrady prijímať ako bernú mincu.
Stavebnému úradu je uložená objektívna povinnosť preskúmať splnenie požiadaviek týkajúcich sa verejných záujmov predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, a to aj vtedy, ak iní účastníci konania nevzniesli pripomienky.
Stavebný zákon ukladá stavebnému úradu povinnosti v územnom konaní (§ 32 až 42 zákona č. 50/1976 Zb.) a v stavebnom konaní pre stavby (§ 60 až 70 zákona č. 50/1976 Zb.). Žiadna z nich nie je formulovaná ako povinnosť vyhovieť navrhovateľovi alebo žiadateľovi.
Stavebný úrad má právo návrhu alebo žiadosti nevyhovieť. Pri určitých okolnostiach (napr. § 62 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb.) má stavebný úrad zákonom uloženú povinnosť žiadosť zamietnuť.

Súhlas z investičnou činnosťou bol vydaný napriek tomu, že podľa VZN č.2/1994, sa má podľa textovej čast územného plánu „ Priestor medzi Sadom Janka Kráľa a Einsteinovou ulicou preriešiť tak, aby prevažujúcou (viac ako 50%) funkciou územia bola verejná zeleň.“ Jestvujúce stavby na tomto územi už teraz  presahujú zastavanou plochou 50% územia. Vybudovaním Parku by sa textová časť ÚP dodržala. Naopak, pri zastavaní zvyšnej plochy výškovou zástavbou by bolo ustanovenie v textovej časti ÚP porušené.

Predaje pozemkov par. číslo 5109/299, 5105/238 a 5202/8 navrhnuté Magistrátom mesta Bratislava investrom IPD - International PropertyDevelopment, s.r.o. a Farch, s.r.o., obe so sídlom v Bratislave, sú pre mnohých obyvateľov neprijateľné. Rozhodli sa toto územie odkúpiť do spoločného vlastníctva, podobne ako má urbárna spoločnosť vo vlastníctve nejaký les. Po získaní do vlastníctva chcú toto územie zveriť do správy mestskej časti Petžalka, od ktorej budú požadovať vybudovanie verejného parku a jeho prevádzkovanie.

Parky môže Mestská časť Petržalka financovať z rozpočtu Operačného programu Bratislavský Kraj, ktorý v časti „Regenerácia sídiel“ počíta s budovaním parkov z prostriedkov Europskej únie. Občania budú žiadať Magistrát, aby financie získané od občanov za pozemky poskytol Mestskej časti Petržalka na vybudovanie parku.

Toto zhromaždenie a prezentovanie vôle občanov Bratislavy je pre nás záväzné a považujeme ho spolu s petíciou 14 000 občanov za legitímnu prezentáciu verejného záujmu.

Zároveň organizátori UCHO a Petície s plnou zodpovednosťou vypočuli návrh spoločnosti IPD na tlačovej konferencii a predkladajú k jednotlivým bodom túto argumentáciu.

1. K vyhláseniu, že medzi ochranármi a spoločnosťou IPD prebehli viaceré plodné stretnutia, ktoré viedli ku kompromisnému riešeniu stavby, musíme skonštatovať, že nikto z nás nebol pozvaný na žiadne rokovanie ohľadom tohto riešenia. Jediné stretnutie s viacerými subjektmi sa uskutočnilo na pôde Obvodného úradu životného prostredia 7. apríla 2006 k prerokovaniu návrhu projektu na vyhlásenie lesíka za chránený krajinný prvok, ktorý predložil Mestský výbor Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny a Bratislavské regionálne ochranárske združenie. Obvodný úrad tento návrh v septembri zamietol a následne vydal súhlas s výrubom.

2. K stanovisku vypracovanému pre investora súdnou znalkyňou pre poľnohospodárstvo a   záhradníctvo doc. Gabrielou Juhásovou, ktorá tvrdí, že:

"Väčšina tých stromov je v zlom zdravotnom a kondičnom stave. Dlho sa im nevenovala žiadna pozornosť a tak tu vznikol porast s neudržiavanými náletovými drevinami," skonštatovala súdna znalkyňa pre poľnohospodárstvo a záhradníctvo Gabriela Juhásová,

Predkladáme dve nezávislé stanoviská spochybňujúce tento posudok.

Jeden je priamo uvedený v rozhodnutí  Obvodného úradu životného prostredia, ktoré v tabuľke hodnotenia drevín uvádza aj zdravotný stav posudzovaných drevín. Z neho je jasné, že drvivá väčšina stromov navrhnutých spoločnosťou IPD na likvidáciu, je v dobrom zdravotnom stave.

K vyhláseniu doc. Juhásovej v tlačovej správe sa vyjadrili aj predstavitelia Slovenskej Entomologickej spoločnosti (SES), ktoré prikladáme:

Cit: - SES sústreďuje informácie o problematike výrubov stromov, najmä z hľadiska spracovávania podkladov o výskyte chránených druhov hmyzu v stromoch, ktoré sú predmetom žiadosti o výruby.

- SES zaregistrovala prípady, že sa k tejto veci vyjadrujú odborníci z iných oblasti, teda nie entomológovia, pripadne ľudia, ktorí sa entomológiou zaoberajú len okrajovo. Nie je nám známe, že by sa títo ľudia zaoberali faunistikou, alebo bionómiou hmyzu, v niektorých prípadoch máme odôvodnené podozrenie, že stanoviská sú vydávané bez seriózne vykonaného entomologického prieskumu posudzovanej lokality. Inak by nemohlo dôjsť k tomu, že sa objavujú stanoviská, ktoré tvrdia, že v posudzovanej lokalite sa chránené druhy hmyzu (pripadne iných chránených druhov živočíchov) nevyskytujú, pričom na danom mieste je renomovanými odborníkmi zdokumentovaný ich výskyt.

- SES prejedná na zasadaní Výboru SES dna 28.11.2006 súčasnú situáciu, ďalej preverí získané informácie a vykoná kroky pre zabezpečenie listinných dôkazov, najmä posudkov o výskyte (resp. “nevýskyte”) chránených druhov živočíchov, ktoré boli spracovane pre potreby realizátorov investičných akcii (napr. River park, Polyfunkčný objekt na Krasovského ul. a podobne). Ak bude zistené, že niekto vydáva nekompetentne, chybne, alebo dokonca úmyselné zavadzajúce stanoviska o výskyte chránených druhov živočíchov (najmä hmyzu), SES podnikne patričné kroky pre zabezpečenie nápravy. Okrem dôrazného upozornenia našich členov a sprísnenia podmienok poskytovania podobných stanovísk pre našich členov sme v prípade zistenia závažných pochybení pripravení na túto skutočnosť upozorniť aj všetky kompetentné orgány.

- SES nadviazala v tejto veci kontakt aj so Slovenskou zoologickou spoločnosťou pri SAV s cieľom vymeniť si navzájom získané informácie v tejto veci a koordinovať postup pri riešení týchto problémov. Už v najbližších dňoch plánujeme pracovne stretnutie na úrovni členov výborov oboch spoločností, pripadne aj predsedov.

- SES vyzýva pracovníkov iných vedných odborov, aby sa vyvarovali neuváženého poskytovania stanovísk k výskytu chránených druhov hmyzu, čí už v stromoch, ktoré sú predmetom žiadosti o výruby, alebo v územiach, ktoré sú zvažované pre realizáciu investičných akcii. Súčasne ich upozorňujeme, že vydaním takéhoto stanoviska sa vystavujú riziku, že na jeho základe môže dôjsť k chybnému rozhodnutiu a následnej škode na populáciách živočíchov, chránených v zmysle vyhlášky MZvP č. 24/2003. Tým preberajú na seba zodpovednosť za prípadnú vzniknutú škodu.

- SES vyzýva investorov, aby sa so žiadosťami o spracovanie podkladov o výskyte živočíchov (najmä chránených druhov) obracali zásadne na špecialistov v danej oblasti. K výskytu živočíchov sa môže zodpovedne, na základe skutočne zistených faktov vyjadriť len zoológ (a aj tu len prísny špecialista, napr. ornitológ, herpetológ, entomológ a pod.) s patričnou terénnou praxou, v žiadnom prípade niekto, kto si len prelistuje nejaký atlas, alebo precitá Vyhlášku 24/2003. Vyhnú sa tak riziku oponentúry takto vzniknutých posudkov so všetkými dôsledkami v prípade zistenia záväzných pochybení osoby, ktorá posudok spracovala.

3. Na základe týchto posudkov si dovoľujeme spochybniť aj tvrdenie o zachránení 75% stromov (podľa našich výpočtov iba 44% stromov s malým priemerom obvodu v časti lesíka pri pumpe, ktoré už z laického prvého pohľadu nie je možné porovnať s masou lesa, kde sa nachádzajú stromy dosahujúce obvod až 2 m.

4. K samotnému ústupku firmy, ktorá však predpokladá na území výškovú zástavbu 22-podlažného objektu a garážového domu, ktorá by vyvolala následnú zástavbu v okolí a zvýšenie nárokov na dopravu, by znamenalo priame ohrozenie lesíka, si dovoľujeme magistrátu hlavného mesta predložiť variantné riešenie rešpektujúce verejný záujem zachovať územie okolo Sadu JK nezastavané s následným vybudovaním parku a zachovaním Lesíka Krasovského nezmeneného na celom UCHO (územie chránené občanmi).

Na základe toho v plnej zodpovednosti k tomuto územiu a prejavenej vôli občanov predkladáme variantné návrhy na riešenie tohto územia. Na viacerých projektoch spolupracovalo s nami vedenie Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity - odbor architektúry a urbanizmu ako i odbor krajinná a záhradná architektúra, ktorý prejavil záujem vytvoriť štúdie tohto územia a vzťahov pri rešpektovaní lesíka, ako to navrhujú ochranári a prírodovedci. Pečniansky les – Sad J. Kráľa - lesík Krasovského pri Einsteinovej a jeho upravené okolie by sa mohli spolu s napojením na zachovanú prírodnú zeleň v okolí Chorvátskeho ramena stať zelenou osou Bratislavy.

Jeden z variantných predložených projektov predpokladá odklon dopravy s rešpektovaním nového zjazdu z cesty od Starého mosta a požiadavky urbanistickej štúdie CMC-Petržalka na dopravný systém. Projekt vylúčením dopravy na časti Krasovského umožní odľahčenie územia dopravou a bezbariérové prepojenie s územím Lesíka Krasovského, kde na voľnej ploche uvažuje s parkom. Voľný priestor je možné spolu s parkom obohatiť o bicyklové trasy, klzisko a otvorenú hudobnú scénu pre mládež, a to tak, že novovybudovaný park plne rešpektuje časť prirodzene rastlého lesíka Krasovského.

Dovoľujeme si týmto zároveň požiadať vedenie magistrátu, aby zaujalo stanovisko ešte pred začatím volebnej kampane stanovisko k nasledovnému:

- Podľa aktualizácie UP z r. 1993 je záväznou súčasťou aj textová časť, v ktorej je definovaná časť medzi Sadom Janka Kráľa a Einsteinovou ako občianska vybavenosť, ktorú treba preriešiť tak, že prevažujúcou funkciou má byť verejná zeleň. Tento text dáva jasný signál, že na území už nemôže byt žiadna iná zástavba, pretože by bola porušená podmienka zachovať na území 50% zelene.

- Žiadame vyjadrenie, prečo záväzné stanovisko hl. mesta BA k investičnej činnosti nepodpísal primátor ako štatutár, ale námestníčka primátora, ing.Tatiana Mikušová, ktorá nie je štatutár, nebola jej potvrdená kompetencia k takému úkonu zo strany zastupiteľstva ani nepodpisovala doklad v neprítomnosti primátora, čo máme potvrdené oficiálne od magistrátu.

Zároveň žiadame vysvetlenie, prečo do dnešného dňa magistrát hl. mesta neodpovedal podľa zákona na petíciu 14 000 občanov.

„Predpokladali sme, že pre spoločnosť HB Reavis bude rozhodujúcou autoritou Magistrát hlavného mesta Bratislavy, ktorý vyčerpal všetky prostriedky na zníženie objektu a zastupoval záujmy občanov Bratislavy, prípadne odborná kritika zo strany hlavného architekta Bratislavy a členov Komory architektov, alebo upozornenia na nevyhovujúce dopravné zaťaženie územia a nedoriešené dopravné vzťahy bývalého starostu Petržalky Vladimíra Bajana či viaceré protesty občanov k ceste vedúcej cez Sad Janka Kráľa, ktorú spoločnosť navrhla a presadila v novom územnom pláne.

Keby sme tušili, že HB Reavis doteraz čakala iba na naše oficiálne doručené protesty na zníženie stavby, určite by sme nečakali a urobili by sme tak už pri výstavbe prvého nadzemného podlažia.“

Samotní členovia iniciatívy „Nádej pre Sad Janka Kráľa“ sa podieľali na odvolaniach a podnetoch na prokuratúru za účelom preskúmania oprávnenosti Ministerstva životného prostredia, ktoré podľa nich nezákonne upustilo od požiadavky variantného umiestnenia stavby a neposudzovalo stavbu z hľadiska jej vplyvov na životné prostredie.

„Predpokladáme, že prokurátor na tento podnet oficiálne spoločnosť upozornil,“ pokračuje Elena Pätoprstá. „Na dôsledky stavby pre Sad Janka Kráľa sme upozorňovali aj odbornou štúdiou zatienenia, ktoré bude mať stavba na park. Dokumentácia k nami riešenej kauze Aupar Tower dosiahla niekoľko kilogramov.“

Niekoľko faktov o výstavbe Aupark Tower

Výstavba veže začala nenápadným predajom parkoviska so 60-timi stromami pri Auparku, ktoré bolo v majetku mesta a slúžilo návštevníkom nákupného centra i obyvateľom prichádzajúcim do Sadu Janka Kráľa. Na návrh Ing. Anny Pavlovičovej, riaditeľky magistrátu, bolo parkovisko za účelom vysporiadania pozemkov predložené poslancom na predaj. Poslanci pozemok predali napriek varovaniu vtedajšieho starostu Petržalky Vladimíra Bajana.

Prvé stanovisko Mestskej časti Petržalka k výstavbe polyfunkčného centra z roku 2004, ktorú podpísal starosta Vladimír Bajan, bolo zamietavé. Argumenty boli:

„Výstavbou a prevádzkou novonavrhovaných objektov v bezprostrednej blízkosti Sadu Janka Kráľa by bola zeleň tohto historického parku vystavená intenzívnemu antropologickému vplyvu, čím by došlo k zníženiu ekologickej stability dotknutého územia.

Z dopravného hľadiska by došlo k značnému nárastu automobilovej dopravy a s tým spojené ďalšie problémy s dopravnou obsluhou, výjazdmi a vjazdmi z areálu Auparku.

V zámere sa konštatuje, že sa v budúcnosti uvažuje s prepojením navrhovanej okružnej križovatky s Viedenskou cestou popri Novom moste, teda priamo územím Sadu Janka Kráľa.

Umiestnením novonavrhovaných vysokých stavieb v blízkosti nájazdu na Nový most by došlo k nepriaznivému narušeniu panoramatických pohľadov na historické dominanty hlavného mesta.“ 

O osude stavby rozhodla riaditeľka odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie Ing. Viera Húsková z ministerstva životného prostredia. Napriek tomu, že nemala stanovisko Pamiatkového úradu, ktorý spravuje Sad Janka Kráľa ako národnú kultúrnu pamiatku, upustila od požiadavky variantného riešenia stavby a rozhodla, že sa stavba nebude posudzovať z hľadiska vplyvu na životné prostredie.

Všetky spomínané dokumenty nájdete na www.sad-janka-krala.sk v časti Dokumenty.

Ochrancovia lesíka budú musieť svoju akcieschopnosť preukázať v najbližších dňoch, pretože nasledujúci deň, t. j. vo štvrtok 28. septembra budú poslanci mestského zastupiteľstva hlavného mesta Bratislavy rozhodovať o predaji pozemku firme IPD International Property Development, ktorá tam chce postaviť 22-podlažný hotel a 8 podlažný garážový dom.

Vhodnú situáciu na takýto predaj pripravilo rozhodnutie Ing. Viery Krajčíkovej, prednostky Obvodného úradu životného prostredia v Bratislave zo dňa 12. 9. 2006, ktorým zamietla odvolanie Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia a vydala súhlas na výrub 112 stromov s obvodom kmeňa 41 cm až 460 cm.

Aktivistka Katarína Šimončičová: "Občania by sa v týchto dňoch mali pozorne dívať na ruky a do tvárí našim poslancom. Blížia sa komunálne voľby - uvidíme, či im na prežitie vo funkciách stačí vychádzať v ústrety stavebným firmám, alebo musia rešpektovať aj názor obyvateľov mesta."

Ochrancovia lesíka prejavili svoje odhodlanie vyhlásiť Územie chránené občanmi označením hranice lesíka výstražnou žlto-čiernou páskou so znakom ľudskej reťaze a textom "ÚZEMIE CHRÁNENÉ OBČANMI!" V prípade, že v stredu sa ľudskej reťaze zúčastní potrebný počet ľudí, označia hranice územia aj stĺpmi s výstražnými tabuľami.

Verejné zhromaždenie bolo riadne ohlásené na miestnom úrade v Petržalke a pozvánku dostala aj starostka Petržalky Ing. Viera Kimerlingová, ktorá na minulom mestskom zastupiteľstve podporila požiadavky petície tým, že sa postavila proti predaju pozemku pri lesíku.

Šancou na záchranu lesíka mal byť aj projekt na výhlasenie tohoto územia za chránený krajinný prvok (CHKP), ktorý podporila aj Štátna ochrana prírody SR. Vedúca odboru ochrany prírody a krajiny Obvodného úradu životného prostredia v Bratislave Mgr. Alena Mišovichová uznala, že zachovanie lesíka je "predmetom záujmu verejnosti "a uviedla, že "lesík na Krasovského ulici plní nenahraditeľnú funkciu predovšetkým ako biologická bariéra voči negatívnym vplyvom z dopravy na Einsteinovej ulici s významom pre Sad Janka Kráľa".  V rozhodnutí však nakoniec skonštatovala, že nepovažuje vyhlásenie navrhovaného CHKP Lesík Krasovského za odôvodnené z hľadiska záujmov chránených zákonom č. 543/2002 Z. Z. o ochrane prírody a krajiny.

Ing. arch. Elena Pätoprstá, Nádej pre Sad Janka Kráľa: "Dopracovali sme sa až k tomu, že stromy vo voľnej krajine majú podľa zákonov tohoto štátu silnejšiu ochranu, než čoraz vzácnejšie stromy v meste. Preto ideme vyhlásiť ÚCHO - územie chránené občanmi. Ak sa k nám v stredu o piatej pridá dostatočný počet občanov, zodpovední sa čoskoro presvedčia, že občan v tejto krajine ešte nie je celkom zdeptaný a bezmocný."

Linky s podrobnejšími materiálmi na www.sad-janka-krala.sk

- Leták občianskej inciatívy: http://www.sad-janka-krala.sk/dokumenty/plagat-ucho-ziva-retaz/
- Rozhodnutie o výrube: http://www.sad-janka-krala.sk/dokumenty/obvodny-urad-zp-v-bratislave-vydava-suhlas-s-vyrubom-lesika-krasovskeho
- Rozhodnutie o tom, že lesík nebude vyhlásený za chránený krajinný prvok:

http://www.sad-janka-krala.sk/dokumenty/obvodny-urad-zp-v-bratislave-zamieta-navrh-na-vyhlasenie-lesika-krasovskeho-za-chkp
- Fotogaléria: aktivisti označujú hranice lesíka výstražnou páskou - http://www.sad-janka-krala.sk/fotoarchiv/oznacovanie-hranic-ucho-vystraznou-paskou/
(fotografie na voľné použitie)

- Petícia na serveri www.changenet.sk, ktorú prednedávnom podporilo 14 000 občanov: http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=147191

Kontakt na organizátorov:

Ing. arch. Elena Pätoprstá
creative@fuxo.sk
0905/537102

Lesík a okolité parcely v tesnej blízkosti Sadu Janka Kráľa si vyhliadla spoločnosť International Property Development na výstavbu polyfunkčného centra s 21-podlažným hotelom, 8-podlažným garážovým domom a 16-podlažnou polyfunkčnou budovou. Do programu zastupiteľstva sa dostáva predaj už po tretí raz. V novembri minulého roku ho poslanci zamietli, v decembri ho primátor stiahol z rokovania. Spoločnosť IPD, ktorá má zatiaľ mestské pozemky s rozlohou 9416 m² v prenájme, požiadala o výrub 470 stromov s obvodmi až do 460 cm (topole čierne a biele). Mestská časť Petržalka súhlasila s výrubom, proti rozhodnutiu sa odvolalo Bratislavské regionálne ochranárske združenie. O odvolaní rozhodne Obvodný úrad životného prostredia.

Sad Janka Kráľa, miesto oddychu mnohých Bratislavčanov, je prvým verejným parkom v strednej Európe. V minulom roku oslávil 230. výročie vzniku. Jeho historickú zeleň chráni zákon o štátnej pamiatkovej starostlivosti. Obavy z investičného zámeru takéhoto rozsahu v tesnej blízkosti preto vyvolali veľký záujem verejnosti a podpisovú akciu odmietajúcu navrhovanú výstavbu. Len jej elektronickú časť na serveri www.changenet.sk od 15.decembra podporilo 4.600 občanov z Bratislavy, ale aj z iných miest Slovenska. Organizátori petície informovali verejnosť o predaji lesíka a pripravovanej výstavbe aj na niekoľkých tisícoch pohľadníc, ktoré rozšírili v rôznych mestských častiach. Obyvatelia Bratislavy nimi môžu zapriať primátorovi Andrejovi Ďurkovskému všetko dobré v novom roku a zároveň môžu vyjadriť svoj názor: "Nepredať, nerúbať, lesík zachovať." *

Ďalším krokom k záchrane lesíka je iniciovanie vyhlásenia lokality za chránené územie. Slovenská entomologická spoločnosť vykonala na území lesíka prieskum, ktorý zaznamenal výskyt chránených druhov hmyzu národného významu (fúzač drsnotykadlový, krasoň lipový). Pripravuje sa tiež štúdia, ktorá bude podkladom pre zistenie dôsledkov zatienenia výškovej zástavby na vegetáciu i verejne navštevované plochy parku. Fakulta architektúry STU prejavila záujem vytvoriť urbanistické a krajinárske štúdie, ktoré majú riešiť územie a vzťahy pri rešpektovaní hodnôt lesíka. Pečniansky les - Sad J. Kráľa - lesík pri Einsteinovej ulici by sa mohli spolu s napojením na zachovanú zeleň v okolí Chorvátskeho ramena stať zelenou osou Bratislavy. Zachovanie lesíka je v súlade s aktulizáciou územného plánu z roku 1993, podľa ktorej v priestore medzi Einsteinovou ulicou a Sadom Janka Kráľa má byť navrhovaná zástavba riešená tak, aby prevažujúcou funkciou bola verejná zeleň.

Ohrozený lesík má viacero funkcií. Prírodoochrannú, krajinársku, hygienickú, estetickú, klimatickú. Vo vzťahu k Sadu Janka Kráľa je najdôležitejšia funkcia ochrannej zóny. Zachytáva nepriaznivé vplyvy okolitej investičnej činnosti (hluk, prach, emisie z automobilovej dopravy), ktorá atakuje tento historický park zo všetkých strán - nájazdy na dva mosty, nákupné centrum Aupark, diaľnica D1 na Einsteinovej ulici, Viedenská cesta. Pred niekoľkými dňami sa začala výstavba 22-podlažnej budovy Aupark III na parkovisku vedľa Sadu Janka Kráľa. Súčasťou tohto zámeru mala byť dokonca cesta cez park spájajúca Aupark s Viedenskou cestou.

Vo svete je čím ďalej viac cenená voľná neporušená príroda. Zachované časti lužných lesov a všetky zelené plochy Bratislavy sú pľúcami mesta, sú jeho prírodným klenotom. Je v záujme všetkých chrániť ich ako oko v hlave. Máme málo príkladov zo sveta, ako je možné a potrebné chrániť svoju prírodu, ktorá je nenahraditeľná? Alebo sme iba nepoučiteľní v tom, čo je podstatné a čo nie, čo je verejný záujem a čo úzky záujem podnikateľských skupín, čo je rešpektovanie názoru verejnosti a čo hra na demokraciu?

Petícia:

http://changenet.sk/peticia-sad.php

Kontakt:

Ing. arch.Mgr.art. Elena Pätoprstá, 0905/537-102, creative@fuxo.sk

* Pozn.:  Pohľadnice možno dostať na MV SZOPK, Godrova 3/b (Palisády), tel./fax 2/ 5441 3968,              e-mail mvszopk@internet.sk

"V súlade s uvedenými skutočnosťami Vám oznamujeme, že Obvodný úrad životného prostredia v Bratislave nepovažuje vyhlásenie navrhovaného CHKP Lesík Krasovského za odôvodnené z hľadiska záujmov chránených zákonom č. 543/2002 Z. Z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení a konanie o vyhlásení lesíka za osobitne chránenú časť prírody podľa § 50 citovaného zákona nezačne."

(Oboznámte sa s úplným znením tohoto dokumentu: strana 1 - strana 2)

Podľa predstaviteľky petičnej iniciatívy Nádej pre Sad Janka Kráľa, Ing. arch. Eleny Pätoprstej, uvedené rozhodnutie znamená, že sa výrazne zvyšuje riziko zlikvidovania lesíka Krasovského kvôli dávnejšie avizovanej stavebnej činnosti. "Zaujímalo by nás, čo viedlo príslušnú úradníčku k zmene postoja o stoosemdesiat stupňov. V marci 2006 sme odovzdali na obvodnom úrade petíciu s vyše 13 000 podpismi na obranu tohoto územia. Obvodý úrad v odpovedi na petíciu uznál, že zachovanie lesíka je "predmetom záujmu verejnosti "a uviedol, že lesík na Krasovského ulici plní nenahraditeľnú funkciu predovšetkým ako biologická bariéra voči negatívnym vplyvom z dopravy na Einsteinovej ulici s významom pre Sad Janka Kráľa. Teraz tá istá úradníčka, Mgr. Alena Mišovichová tvrdí, že legislatívna ochrana tohto lesíka nie je odôvodnená z hľadiska zákona o ochrane prírody."

Rozhodnutie obvodného úradu je aj v rozpore so stanoviskom Štátnej ochrany prírody, ktoré vyhlásenie Lesíka Krasovského za chránený krajinný prvok odporučilo.

Rozhodnutie je datované 25. júla 2006